Prvý úryvok zo zachovaných spomienok náčelníka Aldyra. Súčasť diela Vek Úsvitu, O príchode ľudí na Astar I. Záznam bol prepísaný a doplnený kronikárom.
Pamätám si, ako sme po dlhej plavbe prvýkrát uzreli brehy Astaru, kontinentu, ktorého meno sme vtedy ešte nepoznali. Za sebou sme zanechali šíre vody Vetejského oceánu a pred nami sa rozprestierala neznáma zem. Nevedeli sme, čo nás tam môže čakať a s čím sa tam môžeme stretnúť, ani či dokážeme nájsť miesto, ktoré by sme mohli nazývať domovom. Jedno bolo však isté: späť sme sa už nemohli vrátiť.
My, Aldýrovia, sme sa vylodili na západnom pobreží Astaru, v povodí Storskej rieky, zatiaľ čo Skermovia pod vedením náčelníka Skerma dorazili o niečo neskôr k južným brehom a usadili sa v povodí rieky Skeid.
Bol to práve môj kmeň, ktorý ako prvý natrafil na elfov. Pamätám si naše prvé stretnutie, ktoré bolo plné napätia a mohlo prerásť do niečoho oveľa horšieho. Našťastie sme však v sebe našli porozumenie. To sa stalo základom priateľstva, ktoré medzi nami postupne vznikalo. Elfovia nás naučili liečiteľstvu, staviteľskému umeniu a svojim remeslám. Dokonca nás naučili aj svoj jazyk.
Čoskoro sme však pochopili, akú cenu tieto dary skutočne mali.